Zrýchľuje sa tempo života a práce na neudržateľnu mieru?
Bavila som sa o tom s viacerými ľuďmi nezávisle na sebe. Mnohí majú pocit, ze tempo v posledných rokoch vytvára už takmer neudržateľný nátlak na ľudskú psychiku.
Všetko musíme mať hneď a okamžite. Aké máme nervy, keď je len slabý signál?
Nenormálne množstvo čo sa týka výberu produktov. Príchute, formy, varianty. Napríklad kamarátka minule strávila týždeň výberom mopu na dlážku. Čítala recenzie atď. Ja som jej potom začala závidieť, ze má lepší mop. Veď to je úplne choré už! Toto bol fakt extrémny príklad ale skúste si uvedomiť ako sa rovnaký princíp prejavuje v iných kategóriách. Na všetko sú recenzie, porovnania, ľudia sa hádajú čo je najlepšie, optimálne... Skutočne musíme denne stat pri takom množstve rozhodnutí o úplných banalitach???
Naš mozog nie je stavaný na to, aby sme do 10 minút po zobudení mali prehľad o katastrofách na všetkých kontinentoch. A pravidelne viackrát denne o nich sledovali updaty. Nie sme na to evolucne prisposobeni.
Je normálne, ze osobne poznám 8 ročné dieťa, ktoré povedalo citujem "nemám čas sa hrať". Iné 4 a pol ročné dieťa má okrem škôlky 3 krúžky a často pred nimi plače, lebo to proste nezvláda, je unavený a chce sa hrať.
Mohla by som pokračovať o nátlaku na dospelých v práci...
Robili sa nejaké porovnania o tom, ze priemerne tempo chôdze chodcov na ulici sa oproti 90.rokom o dosť zvýšilo - ľudia sa viac ponáhľajú.
Schopnosť koncentrácie sa znižuje...
Pracujem v stánku a počet absolútne nervnych, netrpezlivych zákazníkov sa najmä od covidu očividne zvýšil. Je úplne bežné ze mi povedia "švihnite si", fyzicky sa natlači pred zákazníka so slovami "ja nebudem čakať". Samozrejme, toto bolo vždy, aj keď som začínala pred 11 rokmi. No počet takýchto prípadov sa rapídne zvyšuje a potvrdzujú to aj predavačky iných prevádzok.
Myslite, ze nastane v tomto trende nejaká zmena? Keď už to tempo a rýchlosť skutočne zájde za hranicu udrzatelnosti?